Francouzská spojka II

Přiznám se, že (ač tu většina tvrdí opak), já mám mnohem raději "dvojku", než "jedničku". Více mne "vcucla" a mnohem silněji na mne zapůsobila - obzvláště scény, kdy Pepka nadrogovávali a posléze jeho léčba; ale neméně třeba i to, jak se Henry, ač ho původně neměl zrovna moc rád, o Pepka velmi obětavě staral a pomáhal mu ze všech sil se ze závislosti dostat. Dále třeba ponurost a šeď (doslova) prostředí starého sklepního vězení, kde Pepka léčili (a ten quasi hotel taky nebyl zrovinka z nejluxusnějších), což jen umocňovalo celkovou mrazivou atmosféru filmu (společně se skvělou hudbou - tu samozřejmě také nemohu opomenout). Poprvé jsem film (oba) viděla již v dětství (snad ve 12 letech), a ta slavná Pepkova scéna, kdy se v abstinenčních křečích svíjí na zemi, mne totálně odrovnala. Tenhle film by měli pouštět ve školách - coby poučení i prevenci pro mládež - namísto obvyklých (povětšinou) trapných a nudných dokumentů. A myslím, že by to bylo nejen mnohem zábavnější, ale především účinnější. (01.12.2012)

Je to o niečo záživnejšie ako prvý diel, ale tiež žiadna sláva. Aspoň sa trochu menej chodí a behá a o niečo viac droguje. Tento film by mal vidieť každý začínajúci konzument tvrdších drog, aby mal trochu predstavu, do čoho ide. Policajti viac ako prípad riešia vlastné problémy, do ktorých sa dostávajú, a to takmer až do konca po nečakaný všetko riešiaci výstrel. (11.03.2014)

7/10. Prvých asi 40 minút je excelentných (zrovnateľných s FRENCH CONNECTION I) : t.j. originálne prímorské prostredie Marseille, dojem super castingu, odľahčené fóriky (v bare, na beach volejbale...), chémia-antichémia súperov (aspoň že ku koncu opäť pritvrdila), práca s kamerou (na ktorú sme boli zvyknutí v jedničke-blízke snímanie, poprípade subjektívne pohľady atď...). Frankenheimer a spol. boli ale závislí od fiktívnej tvorby deja a improvizácie, ktorú nezvládli na 100 percent. Od "drogovej" závislosti sa dej uberal z kopca niekam kamsi do stratena, čo vo výsledku je značná škoda. Takže som dlhé minúty čakal na poriadnu naháňačku (našťastie prišla)... Taký Friedkin dokázal naproti miernym obmedzenostiam skutočných udalostí odbremeniť polodokumentárnu závislosť od spomínaných "real events". Pokiaľ nemáte z čoho stavať scenár, potrebujete génia zo schopnosťou vynaliezavosti. U pokračovaní klasík, ktoré by takýmito X-tými spracovaniami uviazli v seriálovom dojme, platí dvojnásobne. (12.03.2014)

R: ČST 2 = 5.6.1988, réžia českého znenia (ČST Praha) = JARMILA BERÁNKOVÁ - Hoci "dvojka" nemá tak akčné pozadie a vznikla snáď len preto aby "Pepek" tajomného francúza dopadol, nemôžem ísť pod 5. Keď som v 80-tych rokoch pri premiérovom televíznom uvedení oboch filmov (a so správnym a v archíve Českej televízie "zakopaným" dabingom), ako sopliak s dovolením dospelých do nočných hodín sledoval túto snímku, vryla sa mi do pamäti scéna v ktorej o posteľ pripútaný Hackman zápasí s peklom závislosti. Drogovej závislosti, ale to je fuk pretože napriek mojim chabým rozumovým predpokladom som pochopil, že akákoľvek závislosť je pre moju povahu neprijateľná. Hoci nezdieľam názor, že umenie dokáže zmeniť svet, na mňa toto posolstvo zapôsobilo ako hrom, takže dnes neležím pod mostom, nefetujem, nepijem, nefajčím ne... tak bacha, ženy tie mám rád. Takže istý druh "závislosti" som si cielene vypestoval. :-) (29.10.2004) (29.10.2004)

Tak ja pôjdem mierne proti prúdu a budem tvrdiť, že druhá spojka je rovnako vynikajúca, ako prvý diel. Má podobného drsného ducha, iba zmenila prostredie. To Marseillské je pre takýto typ kriminálok ako stvorené. Škaredé predmestia, spodina, drogy na ulici, proste všetko, čo potrebujete k diváckemu šťastiu. Frankenheimer ide v nekorektnosti ešte ďalej, ako Friedkin a ako bonus ponúka záverečnú hype naháňačku Marseillskými ulicami, z ktorej sa čo-to naučil aj Bourne. (09.11.2012)