Horsehead
Obsahy(1)
Jessica nikdy vo svojom živote nesnívala tak ako iní ľudia. Zato má však pravidelné, desivé nočné mory, ktorých význam jej stále uniká. Táto nepríjemnosť ju doviedla k tomu, aby začala sny a ich význam študovať. Spolu so svojim učiteľom a priateľom Seanom sa vrhnú na štúdium psychofyziológie snov s cieľom pochopiť význam jej desivých nočných môr. Po smrti babičky, ktorú sotva poznala, sa Jessica nasťahuje do jej domu. Hneď prvú noc po príchode však opäť prežije podivnú nočnú moru, v ktorej sa stretne so svojou mŕtvou babičkou. Druhý deň Jessica náhle ochorie. Zostane v posteli s vysokou horúčkou. Mladá žena sa však rozhodne využiť svoj letargický stav, aby sa konečne pokúsila prevziať kontrolu nad svojimi nočnými morami. S čím však neráta, je skutočnosť, že sa začne ešte viac prepadať do iného sveta... (misterz)
(více)Videa (1)
Recenze (32)
Dievča už od mladosti prenasledujú desivé nočné mory, s ktorými sa bude musieť popasovať aj po smrti svojej babičky, kedy ochorie v ich starom dome. Tu sa rozhodne hlbšie preniknúť do svojich snov, čo sa však pre ňu môže stať nebezpečným aj v reálnom živote. Starý dobrý hororový „nightmare“ námet, ktorý dokázala k dokonalosti priviesť už v 80. rokoch "A Nightmare on Elm Street" je tu zahalený do trochu bizarnejšieho / surreálnejšieho spracovania, ktoré napriek určitej zmätenosti stojí za pozornosť. Občasné miešanie snov a reality tu nemá zmysel kritizovať, keďže práve sekvencie nočných môr sú najpôsobivejšie a po čase sa mi pri horore stalo, že som to pauzol, rozsvietil si a išiel sa do vedľajšej izby pozrieť, či ten tieň je naozaj iba tieň. Takže na nočnú projekciu je to priam stvorené; atmosférických momentov je kopa, vizuálne je to štýlové, pohlcujúce a človek si pri tom spomenie na viacero kvalitných hororov; od starších Argentoviek až po novší "Livide". Na vyššie hodnotenie mi chýbal len silnejší celkový dojem, alebo aspoň účinnejší záver. ()
,,Následuj vlka, před koněm utíkej!" Fascinující surrealistické mystérium o hledání sebe sama. Jessica má ve svém životě několik tajemství, ale to největší je: kdo byl její otec? Co před ní matka skrývá? Odpověď se pokouší najít ve svých snech. Režisér jistě obdivuje Freddyho, a tak i Jessica s hrůzou zjišťuje, že co se jí stane ve snu, přenese se i do skutečnosti. Fantastické, temné, znepokojivé. Úžasná hudba, skvělá kamera a obrazy z jiných světů. Po hodně dlouhé době filmový zážitek, na který jen tak nezapomenu. Chápu ale, že tahle artová koláž není pro každého... ()
Jessicu celý život prenasledujú nočné mory v ktorých ju neustále prenasleduje jeden zo symbolov smrti - kôň. Keď jedného dňa zistí, že jej stará matka spáchala samovraždu, pričom dôvodom jej zlého psychického stavu boli totožné vízie, nadobudne presvedčenie, že jediným možným spôsobom ako získať odpovede na nezodpovedané otázky, je kontaktovanie zosnulej stareny v snoch. Vloženie surrealizmu ako umeleckého smeru do filmovej tvorby môže vyvolať rôzne dojmy a emócie. Laicky povedané, buď to divákovi sadne, alebo takmer umrie od nudy. Sám za seba môžem skonštatovať že ma "Horsehead" zaujal, pričom bolo zaujímavé sledovať určite pasáže, ktoré však (a asi aj bohužiaľ) pôsobili viac čudesne ako hororovo. Bohužiaľ, tento druh spracovania mi nie je celkom po chuti - 50% ()
Spočiatku som si myslel, že to bude niečo podobné ako "Lord of Tears", akurát miesto sovy tu bude kôň. Očividne som sa mýlil, a to poriadne, tento snímok ide omnoho ďalej. Horsehead totiž prekročil všetko, čo som od neho čakal. Jeden z tých filmov, v ktorých divák môže rozmýšľať koľko chce, na čo sa to do prdele vlastne díva, a pokiaľ mu nevadí, že to v živote nepochopí a nechá sa "LEN" pohltiť všetkými tými fantazmagorickými a snovými sekvenciami, tak sa mu to páčiť bude. Čistý surreál, precízne a krásne natočený s podmanivou atmosférou a hudbou, a podľa mňa povinnosť pre obdivovateľov nižšie spomínaného "Livide". Pridať tam viac gore a možno by som to mal aj v TOP 10 (tak či onak, zatiaľ to najlepšie, čo som tento rok videl, no želiezok v ohni je ešte dosť). ()
Horseshit. V súčasnosti nie je problém za lacný peniaz nakrútiť profesionálne vyzerajúci film - dokážu to aj amatéri na kolene. Taktiež nie je problémom cenzúra. Sex, násilie, či hocijaké zverstvá už pohnú len babičkami na Orave. Bežný divák je už voči tomu imúnny. Napriek tomu (či práve preto?) je žáner horor v posledných 15-20 rokoch tragickým príbehom tvorivej vyčerpanosti a klišé, čoho je Horsehead dokonalým príkladom. Je to klasický mix totálnej neschopnosti rozprávať príbeh a budovať postavy a odviazanej fantasmagorickej exhibície bez hraníc. Hranice snových scén majú byť práve v príbehu a v postavách. Na efekt hrané snové pasáže sú len režisérskou masturbáciou, ktorou zakrýva neschopnosť vymaniť príbeh z nezmyselného kŕču a premeniť postavy z bábok na skutočné ľudské bytosti. A to je tá hrozná tragédia dnešného žánru horor. Naliňajkované ľakačky, samoúčelný vizuál a klišé tématika ešte dobrý horor nerobia. ()
Reklama