nascendi

Veľké sklamanie. Nie iba preto, že Jamese Cagneyho neznášam a Humpreymu Bogartovi nenapísali lepšiu úlohu. Celý film bol politicky korektnou moralitkou, čo z neho spravilo nudnú záležitosť plnú klišé a jednoduchých príkladov toho, čo je dobré a správne a čo nie. Ďakujem, takto by film-noir nemal vyzerať.

Zaujímavý film, ku ktorému som sa dostal úplnou náhodou. Humorno-satirickou formou uvažuje nad tým, kedy je tá správna chvíľa na to, aby sme rázne povedali dosť, keď nám po kúskoch uberajú z našej slobody, voľnosti a práv. Kalkulujú s našou ľahostajnosťou, nepozornosťou, nedostatkom obozretnosti pri tom, ako z nás kúsok po kúsku mizne. Bojím sa, že film nie je z ďalekej budúcnosti. A pokúšam sa predstaviť, koľko dát a práv som už ľahostajne kdekomu poskytol.

Ďalší z mojich omylov pri výbere filmov. Nemôžem sa ani približne orientovať percentami, ktoré u užívateľov film dostal, pretože mi hrozí, že naďabím na film, o ktorom neviem načo bol nakrútený, iba hmlisto tuším pre akú cieľovú skupinu bol nakrútený a u ktorého ma čaká zbytočné písanie komentára.

Ďalší z ruských filmov, ktorých sledovanie určite nebolo strateným časom. Som rád, že nielen mne vzdialene pripomenul Vláčilove Stíny horkého léta, i keď rozdielov bolo viac než iba v teplote leta. Akurát, že Stíny nikto nezaradil do žánru westernu a tento film áno. Tento a ďalšie mnou oceňované ruské filmy sú príbuzné našim trezorovým filmom, pretože v Sovietskom zväze a ani v Rusku nikomu nerobia radosť. Ukazujú totiž tú stránku ruského myslenia, správania sa a vôbec života, ktorú by Rusi chceli pred svetom ukryť alebo minimálne prefarbiť. A ak ju ukazujú pravdivo, potom vôbec nerozhoduje, v ktorom roku alebo období bol film nakrútený. Vždy bude "osinou v prdeli" ako vravia Česi.

Pred spustením filmu som o ňom vedel iba to, že jednými dverami vykladajú z lietadla truhly s nebožtíkmi z Afganistanu a druhými dverami nastupujú adepti do mlynčeka na mäso. Po prvých minútach som si uvedomil, že je to film rovnakej krvnej skupiny, akými boli Michalkovovi Unavení slnkom a Zvjagincevov Leviatan. Teda filmy, v ktorých zobrazenie Rusov a Ruska konvenuje s mojimi skúsenosťami. Film som si užíval bez zbytočných pochybností, nakoľko je pravdivý a zbytočných výhrad, či nie je nadmieru krutý. Je pravda, že film nešetrí diváka, ale činí tak iba preto, aby jeho posolstvo bolo jednoznačné a neobkecateľné. Pri tomto filme sa musím špeciálne brzdiť, aby som nenapísal litánie, ako napr. píše Flimfanouch.

Napriek šesťstopovej výške ma basketbal nikdy nejako osobitne nelákal. Ale po pravde je potrebné dodať, že ma nelákal ani šport ako taký. To iba na úvod, aby bolo jasné, že športová dráma ma nenadchne. A nenadchne ma ani biznisová dráma so športovým pozadím. Podobne by som sa mohol vyjadriť aj o filme o Jordanovi bez Jordana, o sklamaní z obtlstnutého a unaveného Matta Damona, takže ostáva už iba Ben Affleck, ktorého réžia je spravidla lepšia ako jeho herectvo. Potvrdil to, ale ani toč nemohlo zmeniť moje presvedčenie, že na viac ako na tri hviezdičky u mňa tento film nemá.

Pomaly plynúci komorný príbeh dvoch rozdielnych žien, ktoré spájal muž, ktorý dbal, aby jedna o druhej nevedela. Ide o pozerateľný film, ale nedostatok empatie mi bráni, aby som ho hodnotením posunul do kategórie mimoriadnych.

Kdesi som sa dočítal, že je od užívateľa nekorektné, ako hodnotí alebo dokonca komentuje film, ktorý nedopozeral do záverečných titulkov. Vyvstáva otázka, čo robiť, ak je film nepozerateľný. Pretože práve takto ja vnímam Nebo nad Berlínom. Považujem ho za audiovizuálne tlachanie, ktorého autor predpokladá, že dezorientovaný divák bude film označovať ako artový počin, len aby nevyšlo najavo, že mu nielen nerozumie, ale ani sa mu nič z neho nepáči. Takto ja nefungujem a preto mi ostáva jediná povinnosť oznámiť, že jediná hviezdička patrí Brunovi Ganzovi.

Guy Ritchie nepatrí medzi mojich obľúbených režisérov a The Covenant na tom nič nezmenil. Nemám rád filmy, kde sa polovica deja odohráva v tme, kde vojaci rozprávajú hantýrkou, ktorej nerozumiem, kde "dobrí" majú ostré náboje a "zlí" slepé, nemám rád, keď sa Španielsko hrá na Afganistan a najmä nemám rád krkolomné nepravdepodobné zápletky v scenári.  Je toho teda dosť, čo mi prekážalo na tomto filme, takže mi neprekáža dať mu iba tri hviezdičky.

Remarqueovu predlohu som čítal dávno a mnoho z nej som zabudol. Ani presne neviem, či bola výrazne kvalitnejšia ako to, čo z nej vytvoril Douglas Sirk. Film disponuje všetkými nedostatkami, ktoré boli typické pre väčšinu produkcie Hollywoodu v tých rokoch. Nenašiel som prakticky nič, čo by ma na filme zaujalo. Tri hviezdičky sú dôsledkom mnou nastaveného hodnotiaceho systému, nie prejavom môjho celkového dojmu.