nascendi

Neexistuje racionálny dôvod, prečo som sledoval tento film. Tento film totiž nie je iba mizerný a nepodarený s vyhoreným Brosnanom a zúfalo prehrávajúcou Russo. On je naviac škodlivý svojou falošnosťou a gýčovitosťou. Preto ma nahneval a dve hviezdičky sú výsledkom.

Vždy mi boli sympatické akékoľvek hnutia, ktorými sa nejaká komunita snažila zbaviť imperiálnej nadvlády, pričom nie je dôležité, o aké impérium v konkrétnom prípade ide. Impériá sa pozoruhodne podobajú. V prípade boja Írov proti anglickej nadvláde mám problém s tým, že okrem už zmienenej sympatie ma historické detaily príliš nezaujímajú. Film ma nenudil, ale ani vo mne nevyvolal väčší záujem.

Edwardsov Večierok začínal scénou, v ktorej sa nedarí definitívne zastreliť Petra Sellersa, ktorý vo filme hral Hrundi Bakšiho. Bola to výborná komédia, na ktorú napriek množstvu neprajníkov nedám dopustiť.  Keď mi v tomto kórejskom filme začínal Sun-woo pripomínať zmieneného Petra Sellersa, nebola to komédia. Bola to trápnosť, ktorá si ani tie tri hviezdičky nezaslúži, ale pri nižšom ohodnotení by som priznal, že ma film rozčúlil, naštval. A to naozaj nie. Bezvýznamný film, zbytočne minuté dve hodiny.

Niektoré dni sa mi pritrafí vidieť dva filmy, pre ktoré sú aj dve hviezdičky príliš. Od filmu Julius Caesar som nič také nečakal. Veď to bola dráma podľa Williama Shakespeara a hral tam Charlton Heston. Ale to je tiež všetko, pretože réžiu mal akýsi David Bradley a pri realizácii sa pokazilo všetko, čo sa pokaziť dalo. Tak som si aspoň zopakoval slávnu reč Marca Antonia nad Caesarovým telom a bolo mi jasné, že už nič pozerateľné neuvidím. Škoda, zisťujem, že pri klasike by mali producenti dávať väčší pozor na to, komu zverujú svoje doláre.

Ďalší z filmov, ktorým nerozumiem, ktoré sledujem bez najmenšieho záujmu a pri ktorých som rád, keď skončia.  Okrem toho neznášam, keď sa herec pre nejakú úlohu masochisticky znetvorí do výzoru oslobodeného väzňa z koncentráku. Žiadne úloha za to nestojí a tento názor som mal už pri Stroskotancovi.

Nemám rád tieto filmy a je mi jedno, či sú spájané s nejakou dogmou, Larsom vo Trierom alebo s kýmkoľvek iným. Nemám rád filmy, ktoré ma ničím nezaujmú nielen tým, že sú vzdialené od života, ktorý žijem, ale aj od životov, ktoré by som chcel žiť. Iba tak nezaujato pozerám dúfajúc, že sa nájde niečo, čo by zmiernilo môj negatívny odsudok, ktorý rastie od samého začiatku. A nič.

Gobseck je klasikou od Honoré de Balzaca, ktorý síce nepatril medzi mojich francúzskych literárnych obľúbencov 19. storočia, ale klasiku je potrebné poznať. A pokiaľ túto klasiku sprostredkuje kvalitná režisérka s kvalitnými hercami, medzi ktorými tróni Josef Kemr, ktorý sa pre túto úlohu narodil, výsledkom je vydarené dielo. Tieto diela francúzskeho romantizmu sú na míle vzdialené od súčasnosti, a aj keď nemajú praktické využitie dožičia hodnotný zážitok. Trochu ma rušila krásna Beethovenova hudba, ktorá bola hlučnejšia ako bolo vhodné a navyše ju pripísali nejakému Rusovi. Som zvyknutý na nadhodnocovanie českých produktov a tak ostanem u svojich troch hviezdičiek, aj keď som bol spokojnejší, než by sa z ich hodnoty zdalo.

Je dobré, ak o filme pred zhliadnutím neviem nič, prípadne iba percentá v ČSFD. To sa mi v prípade Invalida nenaplnilo, pretože rodinní príslušníci i známi sa rozplývali nad jeho vydarenosťou, zábavnosťou a skvelými hereckými výkonmi. Prirodzene to ovplyvnilo moje očakávania, ktoré sa, ako obvykle, nenaplnili. Invalid je určite nadpriemerný film a to nielen v porovnaní s ostatnými slovenskými filmami, osobitne komédiami, ale aj v širšom rámci. Herci hrajú ako o dušu, strih poskytuje filmu potrebný švih, neortodoxné správanie sa postáv i ich jazyk prinášajú divákovi zaujímavú nekorektnosť, takže jediné, čo filmu vyčítam je roztrieštenosť deja do mozaikovitej štruktúry, ktorá nie vždy a nie každému sa poskladá do výsledného, zrozumiteľného obrazu.

Aj keď môj vzťah k Hitchcockovi od mladíckeho nadšenia značne ochladol, nevynechal som film, ktorý mi mohol tohto významného filmára priblížiť. Z jeho 53 filmov som videl 22 a páčila sa mi z nich ani nie polovica. Ako som v jednom z komentárov napísal, že je prirodzené, ak filmy starnú, ale niektoré Hitchcockove filmy mi pripadali zostarnuté už v dobe vzniku.  Nespochybňujem nič z toho, čo Hitchcock uviedol na plátno ako prvý, ale nie som ani ochotný hodnotiť ho podľa niečoho iného, ako sú jeho filmy. Tento o jeho živote a diele sa mi celkom pozdával, pretože na relatívne malej ploche obsiahol maximum možného.

René Clément ma opäť raz presvedčil, že ani so špičkovými hercami nedokáže nakrútiť mimoriadny film. Mala to byť krimi-dráma-thriller a bola to nuda popretkávaná neprirodzenými dialógmi, neúspešnými pokusmi o nejaké zápletky a dramatické situácie, z ktorých diváka vyslobodil  "akože" neočakávaný záver, ale ani ten nedal zabudnúť na to, čo bolo pred ním. Aj Alain Delon má niekoľko menej úspešných filmov a tento sa radí k nim. Ani sa nečudujem, že som o ňom doteraz nepočul.