nascendi

Výborné knižné predlohy, kolekcia vynikajúcich hercov a realistické stvárnenie problémov, ktoré so sebou prináša požiar mrakodrapu dali vzniknúť jednému z prvých, jednému z najúspešnejších a tiež jednému z najlepších katastrofických filmov, ktorý má stabilné miesto medzi stovkou mojich najobľúbenejších filmov. Napriek značnej dĺžke udržuje film diváka v napätí od začiatku až do konca. Nezanedbateľné je posolstvo, ktoré film vysiela o ľudskej pýche, o viere vo všemocnosť techniky, ale aj o falošnej viere, že chamtivosť a lajdáctvo sa môžu ich páchateľom beztrestne prepiecť

Dlhodobo mám rád žáner science-fiction. Aj moja prvá kniha, ktorú som si kúpil za vlastné, boli Marťanské kroniky od Raya Bradburyho. Chcem tiež vidieť všetky filmy, ktoré užívatelia posunuli do prvej dvojstovky. Preto ma zaujímal aj Star Trek. Hrdinsky som tento veľkolepý, drahý a takmer bezmyšlienkový film dopozeral, dal som mu tri hviezdičky za námahu a ďalej ma už nezaujíma.

Od samotného začiatku filmu som mal pocit, že došlo k omylu v jeho žánrovom zaradení. Na komédii by sa mal človek aspoň usmievať, keď už nie smiať až rehotať. Mne sa to však podarilo iba raz a to na poslednej vete, ktorá vo filme zaznie. Netvrdím, že český preklad názvu nesie v sebe pridanú hodnotu vyjadrujúc aj jeho kvalitu. Naopak som rád, že mi potvrdil moju neschopnosť smiať sa na typickom anglickom suchom humore. Pravda, ak sa dá tento film považovať za jeho predstaviteľa.

Film o koňoch, v ktorom hrá Kristin Scott Thomas a hudba Thomasa Newmana nemôžem hodnotiť objektívne. Preto som hľadal, čo sa mi na ňom vlastne nepáčilo. Asi iba to, že niekedy prekračoval hranice únosnosti. Mohlo v ňom byť menej "slzopudných" scén, menej nádhernej montanskej prírody, menej krásnych, na efekt zameraných, záberov, hudba tomu nábehu na gýč nemusela až tak pomáhať a nožničky strihača mali pracovať usilovnejšie. Napriek všetkým uvedeným výhradám považujem film za veľmi vydarený a vzťah hlavných predstaviteľov za uveriteľnejší, než keď Redforda nútili zamilovane sa pozerať po Barbre Streisand.

Opätovne musím ísť s hodnotením proti väčšine. Dívka v modrém je typickým predstaviteľom prvorepublikových filmov, ktoré diváci milovali najmä kvôli obľúbeným predstaviteľom hlavných úloh a možnosti odpútať sa na pol druhej hodiny od okolitého sveta. V súčasnosti môže ešte zaujať silno preriedené rady nostalgikov, ale pre dnešnú mladú generáciu je príliš naivný a smiešny na to, aby ho bola schopná dopozerať do konca. A napriek tomu, že som o dve generácie starší, s ich názorom sa stotožňujem. Dívka v modrém je ako film s Vlastom Burianom, z ktorého vystrihli pasáže s Vlastom Burianom. A ak som jeho filmom dával tri hviezdičky, tomuto viac ako dve dať nemôžem.

Westernová krimidráma bez slovenského názvu sa iba v niekoľkých málo ohľadoch vymyká z bežnej produkcie tohto žánru. Je to najmä zásluhou Clinta Eastwooda, ktorý nadviazal na svojich najlepších predchodcov a po Leoneho trilógii si strihol ďalšiu zapamätateľnú úlohu. Aj atmosféra divokého Západu, kde zákonom bol sudca Fenton, bola stvárnená presvedčivo. Problémom bola obrátená gradácia filmu, v ktorom po dramatickom začiatku dej postupne upadal, až úplne uviazol pár minút pred záverečnými titulkami. A tiež hudba, ktorá síce bola typicky westernová, ale aj hlučná, vtieravá a príliš násilne zdôrazňujúca dianie na plátne.

Výmenu som si s chuťou opakovane pozrel nielen preto, že som k nej nemal napísaný komentár. Filmy nakrútené podľa skutočných udalostí majú svoje zvláštne čaro. Príbeh, ktorý sa viac-menej náhodne dostal Eastwoodovi dostal do rúk, bol dostatočne zaujímavý a nosný, takže bolo iba vecou jeho tvorcov, či z neho vznikne film príťažlivý aj pre divákov. Myslím, že sa to podarilo. Atmosféra, dobové reálie, herecké výkony, ako aj spracovanie príbehu boli z môjho pohľadu takmer bezchybné. Na druhej strane som mal dojem, že film vyvrcholil už pár minút pred koncom a Angelina Jolie mi do hlavnej úlohy celkom nesadla, aj keď sa snažila zo všetkých síl. Takže vynikajúci film, ktorý však na najvyššiu priečku nedosiahol.

Nedokážem odhadnúť koľkokrát som Antona Špelca videl a ani netuším, koľkokrát som použil niektorú z početných hlášok, ktoré odzneli v tomto slávnom filme. Dokážem si však spraviť prehľad mojich hodnotení filmov, v ktorých Vlasta Burian hral a zaradiť Antona Špelca medzi jeho nadpriemerne dobré filmy. Je mi to ľúto, ale ani moja obľuba Vlastu Buriana spojená s nostalgiou mi neumožňujú ani jeden z jeho filmov zaradiť k tým, ktoré považujem za vynikajúce a pridelil som im štyri hviezdičky.

Kočár do Vídně bol pre mňa v čase premiéry veľmi príjemným prekvapením. O čo menej v ňom bolo hercov, dialógov i scén, o to viac námetov poskytoval na zamyslenie sa. Aj knižnú predlohu Jana Procházku som si v roku 1967 kúpil (za 8.- Kčs), aby som sa presvedčil, že by ju v tej dobe nikto lepšie nenakrútil ako Karel Kachyňa. Majestátna organová hudba, nekončiaci jednotvárny les (ako pohybujúce sa rákosie v Onibabe) so zlovestným oparom, traja ľudia a dva kone vytvárali ťaživú atmosféru, ktorá pri Kristinom sledovaní pohybu voza prechádzala až do hororového ladenia. Tentoraz som si už všimol aj drobné nedostatky, ktoré o niečo znižujú pôvodný veľkolepý dojem. I tak považujem Kočár do Vídně za jeden z najvýznamnejších československých filmov druhej polovice 20. storočia.

Dvaja, ktorí sa náhodne stretli, štyri dni, ktoré spolu prežili a výsledkom je film, ktorý síce rozdelil užívateľov ČSFD na dve protichodné skupiny, ale tú, ktorú zasiahol, zasiahol do čierneho. Už som viackrát písal, že problémom pri písaní komentárov k romantickým filmom je, že pisateľ pri nich odkrýva časť seba. A pretože špeciálne u tohto filmu nemám o to záujem, napíšem iba, že nikdy predtým a ani potom som nevidel tak skvelý, do detailov zvládnutý herecký výkon, aký predviedla Meryl Streep. Že Clint na chvíľu opustil úlohy drsných policajtov, pištoľníkov a pomstiteľov a vo svojom filme, ktorý vynikajúcim spôsobom aj režíroval, si uveriteľným spôsobom zahral nový typ postavy. Že aj pri opakovanom zhliadnutí si môže divák vychutnať skvelé dialógy a ponoriť sa do príbehu aj vďaka dobre vybranej hudbe. Že film okrem zážitku samotného ponúka viacero možností na zamyslenie sa a hľadanie vlastnej odpovede na nadhodené otázky. Že obsahuje scény, ktoré ani po rokoch nevymiznú z pamäti. Že je to film, ktorý zaslúžene patrí do mojej stovky najobľúbenejších.