nascendi

Elvisov film, ktorý nie je až taký zlý, ako ostatné. Titulná pieseň je nakrútená vo forme akéhosi klipu, pravdepodobne najstaršieho pesničkového klipu. A ešte aj vydareného (viď YouTube).

Po dlhšej dobe som si tento film pozrel znova. Začiatok bol rozbehnutý celkom zaujímavo. Potom sa to začalo zadŕhať a ten vyslobodzujúci, čudný a obdivovaný záver v štýle Deus ex machina ma znechutil úplne a donútil znížiť pôvodné hodnotenie o hviezdičku. Nedokážem pri sledovaní filmu vypnúť mozog a nekriticky čumieť. Račte prominout při vašem vzdělání, pane Finchere.

Napriek priemernému hodnoteniu bol to môj obľúbený hrdina i seriál. Zaujímavé bolo sledovať jeho zmenu z advokáta na prokurátora. Svoj kolektív ovláda veliteľským spôsobom, niečo ako Tommy Lee Jones v Utečencovi a Maršaloch. Prirodzene i tu to niekedy pôsobí prehnane, nevierohodne a pre jeho kolegov ponižujúco. Oni ho však berú aj tak a keď je za chválenkára, cítim v tom kus predstierania a sebairónie. Bohužiaľ vždy, keď sa vráti domov a začne rozhovor s dcérou, túžim po vstupe do strižne. Ten ich vzťah je taký americký, až je pre našinca nestráviteľný. Ale inak fajn seriál s množstvom bonmotov.

Príjemná, dôvtipná komédia, ktorá medzi tým, čo bežne vidím na obrazovke pôsobí prirodzene romanticky a osviežujúco.

Je dobre, že som film videl koncom februára a nie koncom decembra. Chápem, že ľuďom, ktorí si nevedia Vianoce predstaviť bez tejto komédie, sa páčil. Veď Clark Griswold mal tiež veľmi konkrétnu predstavu, ako pripraviť a stráviť Vianoce. Aj som sa zo začiatku zasmial. Bohužiaľ vtipnosť veľmi rýchlo prešla do trápnosti a moje hodnotenie z mierne nadpriemerného do nekompromisne podpriemerného.

Veľkú zem som po prvýkrát videl v rámci brnenského Filmfóra v roku 1963(?). Bol som ohromený nielen cenou vstupenky, ktorá pri dnešných cenách vzbudzuje povýšenecký úškrn, ale aj panoramatickým plátnom, na ktoré sa film premietal. A Veľká zem bola nepochybne určená pre veľké plátno. Uvedomil som si to aj pri tejto projekcii, pri ktorej sa LCD obrazovka akéhokoľvek rozmeru zdá malá. Inak, film za polstoročie nezostarol, ale nezmizli ani jeho nedostatky, viditeľné už pred polstoročím.

Najčastejšie riešeným problémom je, či je lepšia jednotka alebo dvojka. Pre mňa sú oba diely rovnaké (čo sa týka nadpriemerného dojmu) i keď sú úplne odlišné. Považujem ich za jeden účelovo rozdelený film a snažím sa predstaviť si výsledok, keby k obom častiam pustili niekoho rozumného a s nožničkami, ktorý by odstrihol to nadbytočné (urobil by Tarantinosekciu). Ale keďže sa Tarantino i mnoho ďalších režisérov sa drží zásady (voľne parafrázujem Vodňanského) "doporučuji, aby se to promítlo, když už se to natočilo" ostane uvedená predstava iba "takovým mým sněním".

Boháčka poznám od jeho vzniku, ale štvrtú hviezdičku som mu pridal až po poslednej projekcii. S Boháčkami, Lebowskými, Gumpami a podobnými typmi mám problém v tom, že odpor k nim prenášam do hodnotenia. Je to nesprávne a neospravedlniteľné, ale čo s tým? Tak to zatiaľ aspoň u Boháčka napravujem.

Aj keď som Lustigovu predlohu nečítal, verím, že v knihe bola atmosféra geta vystihnutá vierohodnejšie a desivejšie, ako vo filme. V tejto súvislosti sa mi celkom nenáležite vybavil Veľký útek. Aj v ňom mi zajatecký tábor miestami pripomínal tábor pioniersky. Tu ma obdobným spôsobom rušila skupina mladíkov (Abrhám, Vinklář, Němec a ďalší). Vo filme je niekoľko silných momentov, ale väčší počet hluchých až nevydarených. Dve hviezdičky preto vyjadrujú maximum môjho uznania.

Aj po polstoročí, ktoré uplynulo odvtedy, keď som ho videl v kine, ho považujem za pozerateľný. Síce sa na ňom podpísala doba, v ktorej vznikol a neviem, či by som ho bez problémov odporučil mladému divákovi, ale pre nás, ktorí ho poznáme z onej doby predstavuje málo premennú hodnotu.