nascendi

Samozrejme, že som túto celkom podarenú komédiu kedysi dávno videl. Samozrejme, že v súčasnosti už nemám šancu ju vidieť ešte raz.Takže v dobe, keď každý kecá o uhlíkovej stope, nie je veľkým prehreškom spomenúť film iba podľa pamäťovej stopy.

Významnejší rozdiel oproti prvej časti som nezaznamenal. Bolo tam viacero epizód, v ktorých bola Mária Terézia prezentovaná, ako osvietená panovníčka, viacero príkladov intríg, ktoré sú prirodzenou súčasťou panovania, celkovo sa mi druhá časť pozdávala viac ako prvá, ale záverečné titulky som prijal bez ľútosti, že to skončilo.

Nebudem sa príliš rozpisovať, pretože som prvú časť sledoval bez zaujatia a rozmýšľal iba o tom, aký je to za žáner, k čomu by sa dal najlepšie pripodobniť. Bolo to farebné, všetci boli vyobliekaní do pekných kostýmov, interiér Kroměřížskeho zámku poskytol vhodné prostredie, herci boli povyberaní podľa koaličnej dohody, bolo to čiastočne podľa histórie, tak sa to mohlo vydariť. Ale nevydarilo sa. Aspoň nie príliš. Filmy, na produkcii ktorých sa podieľa viacero štátov sú plné kompromisov, a aj tento napriek možnostiam skĺzol do plytkých rozhovorov, nedôležitých udalostí a divák z neho nezískal presný obraz doby a úloh aktérov v nej.

Vôbec neľutujem, že si nenechám ujsť žiaden film Pavla Barabáša. Sú to filmy, vrátane tohto, pri sledovaní ktorých vôbec nie je dôležitý vzťah diváka k horolezectvu, pretože sú to filmy o človeku a jeho snažení, o jeho súťaživej zložke zabudovanej do DNA. Okrem toho oceňujem, že sa Pavol Barabáš nevyhýba pohľadu do zákulisia, v ktorom je množstvo ľudí, ktorí v etape prípravy akcií hádžu polená pod nohy a v prípade úspechu nastavujú hruď na pripnutie vyznamenaní.

Všetkými Batmanmi, Jokermi, Gotham City a ďalšími atribútmi filmovej kultúry 21. storočia som nedotknutý a jedinou pohnútkou, ktorá ma viedla k sledovaniu tohto (zatiaľ)úspešného filmu bola zvedavosť. Výsledkom sú moje obľúbené tri hviezdičky. Joaquin Phoenix odohral svoj part vynikajúco, páčila sa mi aj hudba prispievajúca k atmosfére a to je asi tak všetko. Bol som spokojný, že film na mňa nekládol nijaké nároky z hľadiska poznania predchodcov. Ale moja výčitka smeruje k message tohto filmu, pretože v neukotvenej spoločnosti naozaj stačí jeden pošuk a sú z toho záverečné minúty filmu. 21. storočie vyznáva iné osobnostné vzory, ako vyznávalo storočie predošlé.

Zatiaľ najnižšie hodnotenie predstavenia môjho obľúbeného RND. Ide o akýsi druh remaku, ktorý sa snaží klasické predstavenie zaktualizovať a dať mu nový háv. Bohužiaľ ten nový háv mu nie celkom padne. Ožíval som pri slovných flashbackoch z pôvodného Jááánošíííka, nadšený som bol pri každom výstupe nestarnúceho a stále invenčného Stana Štepku, ktorému bol dôstojným partnerom Michal Kubovčík. U zvyšku predstavenia som uplatnil rýchloposun, pretože som celé predstavenie videl v minulom roku a nežiadalo sa mi repetície.

Nemôže byť zlé pozrieť si okrem starších filmov aj niečo súčasné. Nemôže byť zlé pozrieť si niečo z juhokórejskej produkcie, ktorú mnohí obdivujú. A tak som sa zahľadel do Parazita. Spočiatku mi evokoval starší slovenský film Utekajme, už ide. Neskôr som si uvedomil, že film je koncipovaný tak, aby divák nekriticky prijímal, čo mu je predkladané. Nebolo to príliš náročné, pretože tento film je po remeselnej stránke veľmi kvalitne urobený. Je pomerne zdĺhavý, ale u ázijských filmov som na to zvyknutý. Omnoho viac mi prekážalo, že v druhej polovicu už scenárista začal strácať vládu nad rozpracovaným príbehom a volil viacero nepravdepodobných skratiek, pomocou ktorých sa dotrepal k akému-takému záveru. Škoda, rád by som dal filmu aj viac hviezdičiek, ale určite nie iba preto, že aj ostatní.

S Krehkými vzťahmi mám trochu problém. Filmy Juraja Herza mám rád, vo filme sa zišla partia šikovných hercov, ktorí dokázali byť prirodzení a uveriteľní, o hudbe Petra Hapku nepochybujem, aj keď v tomto prípade mi niektoré kolotočové melódie trochu prekážali. Ako celok to takto vyzerá na mimoriadne hodnotenie, ale ... Ako už niekto v komentároch napísal, všetko je v poriadku, takto to v tých dobách vyzeralo, takými to problémami žili vtedy ľudia, ale keď sa zamyslím nad tým, akú stopu vo mne zanechal tento príbeh a tento film, tak som v rozpakoch. Preto tie tri hviezdičky. Ale možno vtesnám tento film do mojej stovky najobľúbenejších.

Na rozprávky som už objektívne dosť starý a tak som si Klausa pozrel iba kvôli tým 90% a zvedavosti, čo sa dnes servíruje deťom. Na môj vkus tam bolo dosť nepriateľstva a dobro bolo prítomné ako externalita. Výtvarné spracovanie sa už dosť líši od kreslených filmov môjho detstva. Hudba sa mi páčila, rovnako ako aj idea celého filmu. Ale nedokážem sa prekonať a túto rozprávku hviezdičkami priradiť k iným filmom, ktoré mám rád.

Dokument, ktorý ma neoslovil. Vo všeobecnosti nemám rád, akékoľvek umelecké diela, ktoré relativizujú spáchané zločiny a zločincom venujú nepomerne väčšiu pozornosť ako ich obetiam. Chvíľu predtým som v programe Johna Olivera sledoval aké utrpenie spôsobuje odsúdeným na smrť použitie smrtiacich injekcií nekvalifikovaným personálom a látkami, ktoré spôsobujú bezvedomie, ale nie znecitlivenie. Samozrejme sa opomenulo spomenúť, ako sa starali o zmenšenie utrpenia svojich obetí ich vrahovia, o ktorých je prejavovaná taká dojemná starostlivosť. Tento dokument pomerne stereotypne rozprával o osudoch a životoch ľudí vyrastajúcich v prostredí alkoholu, drog a násilia, takže by musel nastať zázrak, aby ich to prostredie nenasmerovalo na trajektóriu zločinu so záverečnou stanicou v prísne stráženom väzení. Zaujal ma údaj o 5 % svetovej populácie tvorených Američanmi, ale až 25 % väznených Američanov z ich celosvetového počtu. Asi im to izolovanie zločincov príliš nepomáha, ale určite je lepšie ako šialené nápady slniečkárov na integráciu sociálne vylúčených a delikventov do bežnej populácie.