nascendi

Film, ktorý začal ako konflikt práv zločincov a povinností policajtov sa neskôr prehupol do lúpeže a pokusu o redistribúciu výnosu z nej. Boli tam samozrejme aj rôzne bočné motívy, ale nemyslím si že ich počet a dĺžka nejako prospeli. Mel Gibson a Vince Vaughn si film ukradli sami pre seba, čoho dôsledkom bolo kolísanie príťažlivosti jednotlivých scén. Film bol nakrútený s potrebnou profesionalitou a tak jediné, čo by mu mohlo ešte prospieť by boli nožničky.

Mám rád Goghove obrazy, rád som sa zoznamoval s jeho životným príbehom a bol som zvedavý na tento film, o ktorom som nič nevedel. Každý pozná kreslené filmy, ale maľovaný film som videl po prvý krát v živote. A preto tie štyri hviezdičky i keď pátranie o okolnostiach jeho smrti nebolo príliš nosnou témou. Ale vidieť Goghove zvláštne svetielkujúce rozpohybované obrazy bol pre mňa zážitok, ktorý umožňuje tolerovať to, čo filmu chýbalo. A koľko úsilia musela vynaložiť stovka dobrovoľníkov je pre mňa nepredstaviteľné.

Nehanbím sa za to, že Mission: Impossible som si premiérovo pozrel takmer štvrť storočia po vzniku. Je to údajne kultový film, začiatok nejakej série, z ktorého som poznal iba zvučku, ktorú je prakticky nemožné nepoznať. Napriek kultovosti mi film pripadal trápno smiešny, ktorý po znesiteľnej úvodnej časti klesal voľným pádom ku dnu, kde už bolo miesto iba pre priestor pre bujarý smiech nad absurditami, ktoré sa nepáchali ani pri bondovkách. Okrem toho sa mi zdalo, že výkona Toma Cruisa bol viac rozpačitý, než presvedčivý. Samozrejme, že niet sily, ktorá by ma donútila pozrieť si pokračovania.

Videl som tri časti tejto série a neobľúbil som si ani jednu. Sú to filmy na jedno pozretie a okrem toho sú silne manipulatívne. Pod rúškom nejakého krimi-mysteriózneho-thrilleru sa tvorcovia (a netuším aký podiel má autor predlohy a aký jej adaptéri) sa divákovi snažia natlačiť do hlavy nejaké rozprávky o veľkých sprisahaniach proti mierumilovným migrantom, ktoré dvaja nekonzistentní policajti trpezlivo rozplietajú. Pokiaľ bola v prvej časti dobre vystihnutá atmosféra, postupom času sa film menil na bežnú kriminálku, ktorej scenárista sa ponáhľal domov a tak to v závere zrýchlil hlava-nehlava.

Nalákaný 81 % som sa ocitol v neznámom svete. Z komentárov a profilov som sa dozvedel o kategorizácii takýchto filmov, z profilu režiséra, že on spáchal Saw, skrátka šliapol som vedľa. To, čo spočiatku vyzeralo, ako dobrý nápad, sa postupne menilo na nízkorozpočtový a neambiciózny film, ktorý v niektorých chvíľach parodoval sám seba. Vidím, že všetkým okolo mňa sa film páčil, takže nabudúce urobím najlepšie, keď sa budem týmto "trhákom" vyhýbať.

Bol som zvedavý, lebo k maďarským filmom sa dostávam zriedka. Kontrapunkt vytvorený vysokou zverou, prostredím bitúnka a dvojicou postihnutých ľudí kládol vysoké nároky na moju toleranciu. Dosť som sa boril s pomalým tempom a tiež postava Márie bola pre mňa menej zrozumiteľná ako napr. Saga Noren z polície Malmö. Nemám v úmysle zavrhnúť tento film, ale pre jeho nekonzistentnosť nie som ochotný mu dať viac ako tri hviezdičky.

Film ma zaujal najmä jeho hlavnou postavou, ktorú jednak Jiří Macháček veľmi presvedčivo stvárnil a jednak tým, že som o existencii nejakého Tomana nemal ani potuchy. S dĺžkou filmu som žiaden problém nemal, pretože sa to pri množstve postáv ani nedalo nejako bezbolestne skrátiť a ČT milosrdne rozdelila film na dve časti. Leitmotívom bola známa pravda, že voľby vyhrávajú peniaze a nie programy. Dosť dobre nechápem protestné výkriky mladých užívateľov ČSFD, proti nakrúcaniu a uvádzaniu filmov z našej nedávnej a predsa dosť neznámej histórie a mlčky prijímajúcich nekončiace reprízovanie 30 prípadov mjr. Zemana.

Film som vnímal ako Nedotknuteľných v obrátenom garde. Nedotknuteľným som nadelil tri hviezdičky a tento film nebol ani o štipku lepší. Plný politickej korektnosti, kllišé, dialógov a scénok, ktoré presne zodpovedali ideovému zameraniu. Už viackrát som si všimol, že filmy sa odvolávajú na to, že boli nakrútené na základe skutočných udalostí a pritom boli nakrútené iba približne podľa toho, čo sa odohralo v skutočnosti. Záplava ocenení, ani tunajšie hodnotenia ma neprekvapujú. Ako Láska nebeská a Nedotknuteľní, tak aj tento film je stávkou na istotu. Len mám nepríjemný pocit z toho, že takto ošetrených príbehov bude na filmových plátnach pribúdať.

Pár rokov po Kristovej smrti hádže pomätený zločinec na cisárskom tróne prvých kresťanov levom. Krutý osud. Ale stačilo pár sto rokov a kresťania upaľujú čarodejnice, rúcajú "pohanské" svätyne, dobýjajú Svätú zem a hromadia majetky. Stačilo ďalších pár storočí a moslimovia podrezávajú nevercov. Spoločným menovateľom je intolerancia a túžba po moci. Preto tohto veľkofilmového dinosaura nemôžem ohodnotiť viac ako tromi hviezdičkami. Nadpriemerný bol vlastne iba výkon Petra Ustinova, zvyšok sa pravdepodobne držal Sienkiewiczovej predlohy, ktorú som nečítal a ani nehodlám.

S druhým Sicariom som bol veľmi spokojný. Nie síce až tak, ako s prvým, ale rozdiel je zanedbateľný. Pre mňa bolo podstatné, že chýbala Emily Blunt, že sa otvárali zložité problémy, ktoré nemali jednoduché riešenie a že záverečné titulky poskytli príležitosť nadviazať na oba filmy ďalším. V druhom Sicariovi mi chýbala tá tajomná až mystická atmosféra, ktorá bola v prvom často prítomná. Oba filmy boli kvalitne nakrútené a tá čudná hudba prispievala k potrebnej atmosfére. Bezemočná honba za splnením úloh a chýbajúce morálne limity potvrdzujú, že ide o film z 21. storočia.