Master & Commander: Odvrácená strana světa

„Vždy ste ku mne boli láskaví.“ Nádherný, prekrásny film. Keď som v r. 2003 zašiel na túto nádheru do kina, bol som ohromený. Nech už som čakal čokoľvek, toto nie. Následne som si Master and Commander pozrel o dve desaťročia neskôr. Stále som bol ohromený. Vôbec sa nečudujem, že ho mnohí majú vo svojom osobnom rebríčku najobľúbenejších filmov. Ono je to vlastne divné, lebo je to „len“ film o tom, ako anglická bojová loď prenasleduje francúzsku a medzitým si urobia (absolútne geniálnu) zastávku na Galapágoch. Galapágy... odkedy som videl tento film, vnímam ich temer s posvätnou úctou. V skutočnosti to nie je vojnový historický film. Historický áno. Ponúka viacero pozoruhodných dobových detailov (úchvatný motív detí na palube, prípadne motív šikany medzi námorníkmi). Ale vojnový ani nie, hoc obsahuje viacero intenzívnych akčných scén (jedna je bravúrne dynamická napriek tomu, že v nej de facto k súboju vôbec nedôjde, čo je úplne šialené). Proste je to fest dobrý film s fantastickými postavami. Jasné, Crowe a Bettany spolu majú takú ozrutnú chémiu, až je neskutočná škoda, že nikdy nevznikol sequel. Ich spoločné scény berú dych. Obaja majú na svet, vojnu atď. iný názor, napriek tomu sú priateľmi. Alebo možno skôr – práve preto? Občas to ale realisticky škrípe, lebo keď to doktor jemne preženie so svojimi „nihilistickými“ názormi, kapitán má tendenciu prestať sa správať ako priateľ a začne sa správať ako drsný kapitán. I v najvyhrotenejších okamihoch ale vidíte, cítite, počuje a vidíte, že to SÚ priatelia. A tie ich spoločné hudobné pasáže... prečo je ich dočerta tak málo? Ale parádni sú všetci (mojím miláčikom je mručounský kuchár a statočný lord Blakeney). Hoc výprava pozostáva v 90% prípadoch len z lode (exteriér, interiér), kameraman Russell Boyd to predal na jednotku s hviezdičkou. Samostatnou kapitolou sú spomínané Galapágy, na ktorých by ste najradšej strávili celý film. Hudba je geniálna a vskutku diabolská. Nielen prevzaté skladby, ale tiež dunivá, prekvapivo akčná pôvodná hudba. Peter Weir trpezlivo, s bravúrou skúseného majstra vedľa seba ukladá jednu nezabudnuteľnú scénu za druhou (amputácia ruky, delová guľa, žoviálne spoločné scény večerí, samooperácia, mimikry). Skvelý nápad bol i spraviť z nepriateľskej lode temer až démonického hitchcockovského McGuffina. A TEN moment, keď si Crowe uvedomí, ako to bolo s francúzskym lekárom, tak ten je ozaj báječný. Dojemné je, že diváci na celosvetovej tržbe v kinách nechali pozoruhodných 212 miliónov dolárov. To na tak dialógový a poetický film krásne číslo. Žiaľ, rozpočet sa prehupol cez 150. Vďaka tomu film vyzerá ozaj úžasné a peniaze sú na ňom vidieť, lež vzhľadom na rozpočet tržba nemohla byť považovaná za úspech a k sfilmovaniu ďalších kníh nedošlo. V rovnakom roku mali premiéru tiež prví Piráti z Karibiku, ktorí stáli 140 a celosvetovo trhli 654. To bol neporovnateľný rozdiel. Nie som zaťažený na námorné akčné scény, skôr naopak, ale Weir v nich nasadil také ostré tempo, že som skoro spadol zo sedačky v kine. Občas je to možno trošku divné (vojak, ktorý postrelí istú postavu, sa jej neospravedlní?), ale sú to skutočne len detaily a ja naozaj ani po 20 rokoch od premiéry nevidím jediný dôvod, prečo tomuto božskému filmu dať „len“ 4*. Vlastne by som najradšej dal šesť. Áno. Šesť z piatich. Kino Považan NMnV 2003 (06.12.2004) (méně) (více)