nascendi

Tak som po dlhšom čase videl film, s ktorým som bol veľmi spokojný. Bol výborne režijne zvládnutý, nakrútený prísne realisticky, takmer bez pátosu a aj herci vrátane komparzu boli uveriteľní. Neprekvapila ma nepripravenosť silových zložiek na teroristický útok. Rovnako tak mudrovanie odborníkov, že militantných moslimov je iba malé percento. Na dvojičky stačila dvadsiatka, na Hotel Mumbai tiež. Nie je dôležitý počet, ale fanatické odhodlanie, chladnokrvné zabíjanie a dostatok munície. Hasičské jednotky sú už zriadené a vybavené na všetkých úrovniach, protiteroristické sú stále popoluškou. Absolútne však nechápem, prečo na obchodnej lodi Alabama a v takom obrovskom hoteli nie je v nejakej plechovej skrini zopár kalašnikovov pre prípad. Čakanie na políciu a špeciálne jednotky bolo nekonečné. Hotel Mumbai považujem nielen za vydarený, ale aj za užitočný film, ktorý by si mal pozrieť každý slniečkár, ktorý plače nad nešťastným osudom "utečencov", pozýva ich do krajiny, ale nie k sebe do bytu. A o tom to je.

Filmy tohto druhu nevídam často a preto ma primerane zaujal a bol som s ním spokojný. Samozrejme, že som postrehol viacero nedostatkov, ale divák je od slova dívať sa a nie na to, aby vyhľadával nedostatky a ostatným oznamoval, v koľkej minúte už vedel ako to skončí. Takže spokojnosť bez nadšenia, čo prevedené na hviezdičky znamená štyri slabé. Pri sledovaní som si spomenul na televíznu Klec, aj na to ako ma syn kedysi nechtiac zabuchol na balkóne. A pritom Panic Room asi neznamená, že by tam ľudia mali podliehať panike.

Sergio Leone kraľuje môjmu rebríčku desiatky najobľúbenejších filmových režisérov. O Sergio Leonem som napísal, že dokázal poraziť Američanov v ich autochtónnom filmovom žánri - westerne. Nebol to rýchle, ani jednoduché. Rýchly a jednoduchý bol bohužiaľ film o tejto režisérskej legende. Bolo to príliš úchytkové, prekážal mi malý podiel venovaný Ennio Morriconemu, zaujalo ma vyzdvihovanie rodiny pre život a tvorbu a takisto význam skutočného priateľstva. Ale bolo toho dosť málo, takže keď sa mám vyjadriť takmer pejoratívne, bol to odfláknutý dokument, o ktorom si myslím, že si Sergio Leone taký nezaslúžil.

Winston Churchill svojho času vyhlásil, že veľké štáty sa správajú ako gangstri a malé ako prostitútky. Veľké štáty v záujme svojich veľmocenských ambícií páchajú veľké svinstvá a ešte aj zakazujú o nich malým štátom hovoriť. Turecko je žiarivým príkladom štátu, ktorý spáchal genocídu na Arménoch a dodnes zakazuje o nej hovoriť. Najnovšie sa tlačí do Sýrie, Kurdov označuje za teroristov, a kto by chcel ich "operáciu" nazvať inváziou alebo agresiou, nech počíta s tým, že pustí do Európy milióny migrantov. Kazan prežil turecký útlak a v tomto filme chce ho vykresliť podľa vlastných skúseností. Nemožno mu zazlievať, že dáva do filmu toľko emócií, ani že to prehnal s jeho dĺžkou. Ale tiež nemožno zazlievať divákom, akým som aj ja, že jeho filmu nedajú plný počet hviezdičiek, aj keď ide o kvalitný film.

Francúzske (i niektoré talianske) kriminálky z druhej polovice 20. storočia sú vo filmovom svete pojmom. Oprávnene som zvedavý na každú, ktorú som zatiaľ nemal možnosť vidieť. A keď je v hlavnej a svojej prvej veľkej úlohe Lino Ventura, tak to môj záujem i očakávania primerane zvyšuje. Bohužiaľ výsledok je iba priemerný. Ventura demonštroval register výrazov a úderov, ktoré ho neskôr preslávili, scenárista príbeh zaľudnil a skomplikoval, a 60 rokov, ktoré uplynuli od nakrútenia väčšinu kladov zmazalo. Nie je to zlý, ale ani výnimočný film. Oplatí sa ho vidieť. Raz.

Myslím, že sa nedá vyhnúť porovnávaniu Vidorovej verzie Vojny a mieru s Bondarčukovou. Podľa mňa je Vidorova o niečo lepšia a ten rozdiel sa dá vyjadriť tým, že je efektívnejšia. Tolstého dielo je neskutočne rozsiahle a nakrútiť podľa neho film je takmer nemožné. Vidor sa k tejto úlohe postavil ako skúsený hollywoodský režisér. Zohnal kvalitných hercov, v scenári odstránil všetko, čo mu pripadalo nadbytočné, výpravu podriadil disponibilným dolárom a výsledkom síce nie je nijaký zázrak, ale dobre pozerateľný veľkofilm, z ktorého divák získa obraz o čom ten Tolstoj písal. Bondarčukova verzia je ruskou odvetou Vidorovi. Bondarčukovi sa podarilo získať obrovské peniaze a celú armádu vojakov, ktorí mu robili štatistov v bojových scénach. Tých peňazí bolo toľko, koľko si mohol dovoliť uvoľniť iba totalitný štát. Bondarčuk dokázal tie peniaze minúť. Nakrútil film, ktorý sa zapísal do Guinessovej knihy rekordov. Ohromil bojovými scénami, ale zvyškom dokonale unudil. Minul obrovské prostriedky na manipulovanie vojakov a mrzačenie koní, ale nevenoval primeranú pozornosť scénam z lepšej spoločnosti, v ktorých sa aktéri pohybovali ako panáci a bez výrazu deklamovali nariadené texty. Viem, že moje dojmy z oboch verzií sú opačné, ako dojmy väčšiny divákov, ale netrápi ma to.

Táto epizóda je dobre pozerateľná a zábavnejšia než iné. Umožňuje divákovi vidieť Columba v neobvyklých situáciách, najmä pri športovaní. Jeho dobiedzajúce otázky, nehraný údiv nad všetkým, čo nemá k dispozícii na policajnom okrsku, neodmysliteľná cigara a outfit sú už neodmysliteľnou súčasťou seriálu. Ide o vydarenú epizódu, ktorá trochu trpí na záverečnú pointu.

Bol som primerane zvedavý na tento film a nebol som vôbec sklamaný. Všetko bolo na svojom mieste, nepostrehol som žiadne falošné tóny a naviac mi bol príbeh, ako obyvateľovi Slovenska, blízky. Veľmi ma rozladilo, že 38 minút pred koncom sa zasekli titulky a budem si musieť počkať, až budú film na nejakom Cinemaxe reprízovať. Po krátkom čase sa mi to aj podarilo a ani odsledovanie zvyšku filmu neviedlo k úprave hodnotenia.

Smrt stopařek je oproti ostatným kriminálkam nakrúteným v tom období jednu prednosť, a síce to, že si ju diváci dobre pamätajú. Asi to spôsobila jej drsnosť, neopozeraná postava páchateľa a niekoľko vydarených dramatických situácií. Zvyšok bol samozrejme poplatný dobe. Aj keď nedosahuje úroveň detektívok Petra Schulhoffa určite vyčnieva z normalizačnej produkcie.

Môj dominantný dojem nebol, že film bol ma nudil, iba bol zdĺhavý. Možno v Indii sú zvyknutí na niekoľkohodinové filmy, ale ja som nenašiel dôvod, prečo neboli použité nožnice. Navyše mám k výtvarnému umeniu iba konzumentský vzťah, takže som nedokázal oceniť ťažký proces tvorby nejakého zásadného diela. Herci boli fajn, hudba mi nechýbala, len s tou úmornou dĺžkou som sa ťažko vyrovnával.