nascendi

Vidieť v našich končinách bulharský film je veľká vzácnosť. A ak ten film nie je časovo ukotvený a s istými obmenami by sa mohol odohrávať v každej krajine ostblocku, lebo všade bola a niekde aj pretrváva mentalita a systém, tak sa nemusím rozpakovať nadeliť mu štyri hviezdičky. V dobre vystavanom príbehu sa od nálezu peňazí všetko odvíja sériou neodvratných udalostí, ktorých výsledkom je depresívny pohľad na spoločnosť, ktorej príslušníci musia v takomto marazme žiť. Okrem predátorov, ktorým naopak systém mimoriadne vyhovuje a sú naň dokonale adaptovaní. Nemožno sa čudovať, že im hodnoty, akými sú otcom darované hodinky, smädné zajace a práca za 350 leva nič nehovoria.

Nie som fanúšikom filmov, kde sa bezhlavo a výdatne zabíja s chabým ospravedlnením, že oni začali. Preto sa mi dvojka pozdáva viac, než akčná jednotka. Nejde iba o to, že je rovnako kvalitne nakrútená, ale najmä o to, že prepojenie politiky a zločinu je celosvetovým problémom a rozdiely sú iba v kultúre príslušných krajín. Niekde sú tie rukavičky jemnejšie, inde menej. Mohol by som na tomto mieste písať o tom, ako mi niektoré motívy pripomenuli situáciu u nás, ale to by som zbytočne potvrdzoval rozšírenosť zmieneného fenoménu. Som rád, že film nekončil žiadnym okázalým happy endom, len slabučkou nádejou, že niekedy, snáď, ...

Myslím si, že štyri hviezdičky pre tento film nie sú prehnané. Samozrejme, že počas celého filmu blúdia hlavou myšlienky, či to naozaj bolo až takto alebo si tvorcovia niečo v záujme zvýšenia dramatickosti pridali. Ale nakoniec to nie je dôležité, pretože film dokáže aj napriek dlhej stopáži udržať diváka v napätí. Kurt Stage mi pripomínal svojou zarputilosťou Tommyho Lee Jonesa. Keď uvažujem o vierohodnosti niektorých záberov, musím pripustiť, že ani filmovanie nebolo v severských podmienkach prechádzkou ružovou záhradou.

Pôvodný dojem z Dogville som nechal uležať niekoľko rokov, aby som sa zbavil prekvapenia, ktoré mi ten čudný dánsky režisér pripravil. Dogville ma predovšetkým upútal formou divadelnej hry s minimom kulís, ale pri podrobnejšom pohľade zisťujem, že ma nemá čím osloviť, Množstvo slávnych hercov dokáže vo svojich filmoch zhromaždiť aj Woody Allen a v mojich očiach mu nepomôžu. Dialógy ma spoľahlivo znudili, pretože posolstvo vyjadrovali príliš toporne. Mal som za to, že Dogville je svetlou výnimkou v Trierovej tvorbe, ktorú ako celok nemám rád. Ale nie je. Preferujem úplne iné filmy.

No nadšený som nebol. Pre cieľovú skupinu (-y) má film nepochybnú príťažlivosť. Sú tam príťažliví muži, ktorých jedinou starosťou je zabávať sa, užívať si a popri tom deklamovať nejaké filozofické múdrosti. Film je akčný, stále sa tam niečo deje, akurát sem-tam presvitá póza, falošnosť a snaha manipulovať diváka. Preto nie je možné v mojom prípade ísť nad tri hviezdičky.

Niektorí ľudia veria na účinok prvého dojmu. Niektorí tvorcovia sa spoliehajú na "najlepšie na koniec". Ale ani parádny lanovkový záver nedokáže úplne prekryť nedostatky toho, čo záveru predchádzalo. Posielať poručíka losangeleskej polície ako poslíčka do domu boháčov a prideľovať ho k dopravnej nehode skôr, ako vznikne podozrenie z vraždy je dosť neobvyklé. A to nedovolené snorenie v neuzamknutých priestoroch je v protiklade s tým, čo viem o práci americkej polície.

Rád som si pozrel tento dokument, pretože som videl pomerne dosť filmov s oboma herečkami a netušil som, či vzájomné súperenie malo reálny základ alebo to bola iba hra v rámci star systému. V každom prípade ma potešili ukážky z ich slávnych filmov, menej známe časti ich biografie a snahy o nájdenie toho, čo ich spájalo aj to, čo ich rozdeľovalo.

Iba nedávno som videl Barabášov film Pururambo a tento sa od neho líši iba dramatizáciou. Oba priznávajú, že objavovaním neznámeho to objavené súčasne ničíme. A je úplne jedno, či tým "civilizáciou" nedotknutým tvorom vnucujeme nejakého neznámeho bradatého bieleho človeka, či ich ženy nútime nosiť podprsenky alebo ich ohromujeme výdobytkami našej techniky. V každom prípade budú po odchode misionárov, bádateľov, lingvistov alebo trebárs prospektorov v pôvodnom kmeni žiť úplne iní ľudia, než tam žili predtým. Vo fyzike som sa kedysi učil, že pozorovanie extrémne malých objektov limitujú vlastnosti pozorovacieho média čo môže viesť až k zničeniu pozorovaného. Preto neznášam filmy o archeologickom barbarovi Indiana Jonesovi a môj obdiv patrí archeológom, ktorí polovicu nájdeného znova zahrabú, aby aj naši nasledovníci mali čo objavovať a skúmať. Tento film je nakrútený z pohľadu mladej ženy, ale aj tak som si neodpustil napísať predchádzajúci text, aj keď by sa zdalo, že s inscenovaným príbehom nemá nič spoločné.

Attenboroughove film o prírode sú pojmom. Príťažlivým spôsobom zoznamuje divákov s neznámymi skutočnosťami života zvierat, v tomto prípade vtákov. Porovnateľne zaujímavé je aj pozadie nakrúcania, pri ktorom okrem najnovších technických výdobytkov sa uplatnia aj nápady tvorivého teamu.To všetko preto, aby znudeným divákom sa pod nos dopravili unikátne zábery, na ktoré pravdepodobne pri najbližšom klipe neporovnateľne nižšej kvality, zabudnú. Malým kazom na celom diele sú náznaky hviezdnych manierov Davida, ktorého napriek veku a hmotnosti pri každej príležitosti niekde teperia, vyťahujú a strkajú čo najbližšie k snímaným objektom. Čo sa dá robiť - Nobody's Perfect.

Pri sledovaní filmov ako je Georgia začínam pochybovať o sebe. Netuším o čom ten film bol, pre koho bol nakrútený a čo som mal na ňom oceniť. Pritom Arthur Penn nakrútil skvelú Štvanicu, prelomovú gangsterku Bonnie a Clyde, takže asi v tom to nebude. Tieto filmy prirovnávam k čriepkom, ktoré nie je možné poskladať do zmysluplnej mozaiky. A pokiaľ to niekto dokáže, tak mu gratulujem.