Jurský svět

No jo no, to je tak když kluci a děvčata nepěstujou zvířata, protože jsou chlupatá, ale protože jsou zubatá. Film poměrně svižne utíká, nejsou tam žádný akční přepálenosti, vše je postavenu na tempu, kdy člověk je poměrně záhy v těžké defenzivě a zubáček si s nima hraje známou hru, na koho se ještěr koukne, toho ještěr kousne.ˇVe filmu mě však chyblo vyložený napětí, gradace byla jen z hlediska zajímavě udělanýho fightu i když jsem si říkal, že jedinej predátor, kterej se v závěrečný bitce neukázal byl Putin. O hlavní hrdiny jsem se během celýho filmu absloutně nebál, ale líbilo se mě jak se na svým vyvinutým hrudníku hlavní hrdinka potila i když u ostatních nebylo po potu ani vidu ani slechu. Celkově taková ničím vyjimečná, ale ani ničím uražející blbinka, kde větší zvířatka dělají ham ham na ty menší. (10.06.2015)

Blockbuster, ktorý to má VŠETKO! Nostalgickou previazanosťou s jednotkou, prepracovanosťou tuctov motívov a nápadov, akčným spádom a rýchlosťou, robí z dvojky a trojky nepotrebné spin-offy (a to mám dvojku veľmi rád a trojka mi nevadí). V Jurskom svete si nájde každý tu svoju, presne definovanú postavu - od prežitku dobrodružstva očami dvoch chlapčenských hrdinov, cez protipólne iskrenie medzi sympatickým dobrodruhom a chladnou sexy manažérkou, až po mladého brýlatého geeka v e-bay tričku "Jurský park" či indického finančného riaditeľa parku, ktorý je inside-joke alegóriou indických investorov, sypúcich do Hollywoodu haldy investícií. Jurský svet obsahuje všetky zákonitosti blockbusterov, ale nepoužíva ich pasívne a lenivo, nýbrž s nimi nápadito a vtipne žongluje. Jurský svet nás ako žiaden iný blockbuster vťahuje do fenomenálnej kultúry amerických entertainment atrakcií a parkov - vrátane scény skrývania sa v stánku s tričkami, akým v Universal Studios povinne, ale s nadšením prejdete po každej atrakcii. Jurský svet má dlhé a krásne plynulo zostrihané intro, ktoré nás s tónmi Williamsovho motívu a načrtnutím rodinnej konštalácie časti hlavných hrdinov perfektne uvedenie do parku na ostrove Isla Nublar s oživením nostalgie z roku 1993 a jej posunutím do technologicky vyspelejšej súčasnosti (prerod komorne skrytej atrakcie v megalomanskú mašinériu, odbavujúcu denne 20 tisíc návštevníkov). Jurský svet parádne graduje odhalovaním génov, z ktorých je vyvinutá hlavná potvora. Vďaka jej inteligencii ponúka nečakané zvraty, boostujúce zážitok z dobrodružstva. Posun v deji, ku ktorému sa dlho schyluje a na ktorý sa tešíme (raptor attack), sa stáva iba predložkou k dramaturgickému posunu o level vyššie. Jurský svet má grandiózne finále, ktoré strihom a priestorovým zasadením živých postáv medzi digitálne potvory prebíja finále monster a transformer movies celej dekády, a v poslednej, dokonale načasovanej chvíli vyťahuje svoje najväčšie skryté eso v rúkave takým spôsobom, že som chcel kričať a tlieskať ako malý fakan. Nehodnoťte Jurský svet porovnávaním s jednotkou, ktorej unikátnosť sa zviezla na historicky prvom veľkoplátnovom predstavení živých CGI bytostí. Hodnoťte ho ako súčasný blockbuster, ktorý, držiac sa historických základov, musí konkurenčne obstáť vedľa Nolana a Baya. IMAX, 3D! (11.06.2015)

Od spracovania prvého príbehu ubehlo viac ako 20 rokov, niet sa teda čo čudovať, že po vizuálne stránka je "Jurský Svet" o niekoľko tried lepší. Čo sa však týka príbehu, nie všetko mi sadlo ako riť na šerbeľ. Obzvlášť scény gradujúce napätie, ktoré boli miestami doslovne zavraždené odľahčeným pohľadom na situáciu (opätky a pod.). Taktiež mozog umelo vyklonovaného tvora, za ktorý by sa nemusel hanbiť ani Christopher Hirata, mi neprišiel veľmi po chuti. Ale tak, keď si odmyslím určité nudné pasáže v úvodnej hodinke, musím priznať že som sa bavil. Spomínané negatíva sa prepáčiť dajú, veď ide predsa o sci fi, kde sa fantázii samotnému tvorcovi medze nekladú. Keď má navyše dostatočný rozpočet na realizáciu svojich myšlienok, dostaneme namiesto poloprázdneho reklamami, absolútnou čerstvosťou vďaka obalu dosiahnutého - nutella croissantu, výbornú lupačku plnú marmeládového džemu. Napriek tomu, že sa jedná o polovičný "remake", tvorcovia sa snažia ísť svojou vlastnou cestou, čo je veľkým plusom. Koniec koncov, tento "Blockbuster" s nálepkou Spielberga, nemá šancu, ani predpoklady - neuspieť. Ľudia proste milujú fantasy v "realite", a ja sa im ani nečudujem. (13.06.2015)

"Zajtrajšie sľuby majú menšiu hodnotu, ako dnešná snaha." Príliš umelé na môj vkus. Neoslovilo ma to až tak, ako som chcel (resp. túžil, jednotka je jedným z mojich najmilovanejších filmov). Tony priemerných CGI (v dnešnej dobe si už svet z pár dinosaurov na zadok nesadne), samotný ostrov resp. jednotlivé atrakcie fajn, ale radšej by som si pozrel fiktívny dokument o jednotlivých atrakciách, obchodoch a hoteloch. Herci sa snažia, ale nikto nehrá extra dobrú postavu a tak možno najlepšou paradoxne zostáva (absolútne okrajový, hoci v súvislosti s nasledujúcimi pokračovaniami možno kľúčový) B.D. Wong z prvej časti. Vyložene baviť ma bavili len scény s raptormi, inak nuda, ktorá mi nepripadala vtipná, vzrušujúca, napínavá a ani nápaditá a miestami sa to s trikmi predsa len preháňalo. A chýbali mi cameá. Nie predmetov (okuliare na nočné videnie). V štvorke sa vraciame na začiatok a to nielen myšlienkovo a atmosférou (očakávané a megaambiciózne otvorenie parku, veľké oči, nadšenie, optimizmus, obrovské obchodné plány), ale i dejovo a to na ostrov Isla Nublar, na ktorom sa odohrávala už jednotka (nezabúdajme prosím, že dvojka s trojkou boli umiestnené na Isla Sorna). Kino Považan NMnV 2015 (15.11.2016)

Ve scéně, kdy se Owen kouká z očí do očí se "svým" raptorem, si měli podat ruce jako prezident a Marťan v Mars útočí. Úplně slyším ten dialog: "Člověk a dinosaur. Copak bychom spolu nemohli vycházet?" Skoro to tak bylo, jen to potřesení tlapama mi chybělo. Jinak to byla cvokárna, ve který za sebou zásadně nikdo nezavírá dveře. Všechno se začíná hroutit, hlavní menedžerka dělá jednu kravinu za druhou a vlastně jsem ani nepostřehl, kdy že to najednou stála na té dobré straně a čím si to zasloužila. Že by někdo spouštěl nějaká rozumná opatření? Ani nápad, jen klasický záporák, co chce využít získané poznatky pro "divizi biologických zbraní" (jaká škoda, že se postava Vincenta D'Onofria nejmenuje Burke a společnost Weyland-Yutani), geroj, co celý film nosí flintu na zádech, aniž by jí nějak rozumně použil, ba ani když by třeba mohl někomu zachránit život, ne moc zajímavý sourozenecký pár (proti originálu slabota) a tuna zbytečného komparsu. První film byl sice jen odvar z knihy, ale pořád dokázal zachovat alespoň stín myšlenky o tom, že řídit systém s nejasnými vstupy nejde. V Jurassic World není myšlenka veškerá žádná, protože představu, že vše uřídí mezidruhové přátelství, myšlenkou nazvat nemohu. Nechte už tu knihu pro Darwina spát. (19.12.2015)