Across the River
Obsahy(1)
Marco Contrada pracuje ako etológ na taliansko-slovinských hraniciach. Za pomoci moderných prístrojov zaznamenáva voľný pohyb a správanie divokej zveri. Jedného dňa narazí na staršiu schátralú budovu, kde sa rozhodne prespávať. Po niekoľkých nociach si uvedomí, že jeho technika zaznamenáva omnoho viac, ako sa môže zdať. Opustený dom totiž skrýva svoje hrôzostrašné tajomstvo. (*CARNIFEX*)
(více)Recenze (80)
A nezaprší a nezaprší ... presne takto by mohol vyzerať Blair Witch, keby nebol natočený ako found footage. Jednoduchý námet, kde sa v podstate nič výrazne nedeje, takmer nerozpráva, iba jeden poľovník preskúmava v noci za neutíchajúceho dažďa les a neskôr polorozpadnutú budovu. Mnohí možno budú vytýkať nudu, ale byť na mieste toho chlapa, tak s čistými gaťami asi nikto neodíde. Všetky tieto nenápadné ingrediencie (noc, dážď, prostredie lesa, samota, mĺkvosť, hudba v podobe chorálov) sprostredkujú skutočne strašidelnú atmosféru a pokiaľ film človek pozerá v noci a sám tak sa dostaví presne taký pocit akoby človek zažíval keby sa v takejto situácii skutočne ocitol. Prvú hodinu som bol s touto atmosférou nadmieru spokojný. Pokiaľ hlavný hrdina preskúmaval tajomné prostredie dostavili sa aj znepokojivé pocity. Keď však následne ostane uväznený v tajuplnom dome vplyvom lejaku, tak sa Across the River pomaly začína stávať čoraz monotónnejší, ničím neprekvapí, ani raz čo by len trocha nezintenzívni dianie a končí viac menej úplne predvídateľné bez nejakého climax momentu. Trocha škoda, pretože prvá hodina rozhodne stojí za pozretie pre každého kto v hororoch nevyhľadáva hektolitre krvi, ale tú správnu hororovú atmosféru. Keby sa len tvorcovia neobmedzili na jedno a to isté, ale svoj koncept aj trocha rozvinuli. Každopádne na ďalšiu tvorbu režiséra som náramne zvedavý. Dajte mu už niekto nejaké prachy, aby nemusel točiť na lacnú kameru, v obyčajnom lese a s jedným človekom! CELKOVO: 3* (6/10) ()
V zásade stále platí to, čo som napísal k filmu Antikrist: "Kto sa bojí, nech do lesa nechodí." Mladý spočítavač zveri sa nebojí, pretože hory pozná, rovnako tak ich prírodných obyvateľov. A tak sa nezľakne nejakých akože bubáckych znamení. Pretože všetko je vysvetliteľné. Veď ide len o zvláštne spracované zvieracie mŕtvoly a kosti. A sú aj šelmy, čo to takto robia. Alebo nie? Je toto tá chvíľa? Chvíľa, kedy racionálne zmýšľanie nahlodajú podivuhodné úkazy? Opustená horská dedina a zvláštne zvuky. Prepadnutie do iného sveta hrozí však až vtedy, kedy myseľ muža opantá iracionalita. Potom sa rúca všetko. On aj jeho záchrancovia. Pretože nezvláda komunikáciu s niečím čo tu je a pokúša sa. O niečo. Zaprášené artefakty, stopy dávnych nešťastí i zlyhaní, staré kamerové záznamy aj tie nové digitálne, zachytené lesnými fotopascami, redukovaná farebnosť, dievčenské akoby gregoriánske chorály. Všetky tieto ingrediencie sprostredkúvajú veľmi dobre ponurú atmosféru uprostred hlbokých lesov taliansko-slovinského pohraničia. Vydarená hororová jazda, ktorú ocení každý, kto sa rád túla lesmi a prespáva v opustených domoch. Jemná výhrada sa týka príliš useknutého konca, nuž ale kto chce dokonalosť, nech si radšej pustí nejaký iný súčasný, ale zato dokonale gradujúci a zvyčajne myšlienkovo aj atmosférou dokonale sterilný horor. ()
Po delší době příjemné překvapení! Čarokrásná příroda, příchod dešťů, opuštěná vypálená vesnice v lesích a cosi podivného ve tmě. Zneklidňující atmosféru vytváří nehostinné prostředí spolu s temným hudebním doprovodem (Stefano Sciascia). Hlavní hrdina se pokouší zjistit, jaký predátor loví tamější zvěř. Vlci? Medvěd? Když dorazí do opuštěné vybydlené vesnice, rozhodne se přijít záhadě na kloub. Příchod dešťů a rozvodněné potoky ho odříznou od civilizace a on se stává nedobrovolným vězněm na místě, kde je něco daleko děsivějšího, než hladový zvířecí predátor... Osobně bych do polorozpadlých domů nevlezl v noci ani za milion. Místy příjemně strašidelné (napínavější více do doby, než začíná být v děsivé věci jasno), závěr očekávaný a vítaný. Celkovým pojetím a pochmurnou náladou mi snímek připomněl severskou kinematografii. Pro někoho možná zdlouhavé, pro mne velmi dobré. ()
V horách ztracený brácha Willema Dafoa je nucen přespávat v opuštěné vesnici, kde postupně chátrá a s brokovnicí nahání dva vlezlé přízraky. A do toho chčije a chčije... myslim počasí, ne hrdinu. Jinak viděná verze měla 87 minut, i přesto se mi zdála trochu víc natahovaná. Konec však předvedl slušné hororové vykoupení. ()
Talianska horrorová filmová tvorba zažila najväčší rozmach a zaznamenala najväčšie úspechy v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia. Pod režisérskou taktovkou takých výrazných majstrov ako boli napríklad Dario Argento, Lucio Fulci, Lamberto Bava, Joe D´Amato a mnohí ďalší vznikli kultové diela. Priznám sa, že i ja patrím medzi obdivovateľov starej talianskej horrorovej školy. Potešil som sa, keď sa mi do rúk dostal snímok "Oltre il guado". Bol som zvedavý v akej forme je súčastná talianska horrorová produkcia. Po zhliandutí tohto titulu však musím smutne konštatovať, že zlatá éra talianskeho horroru je nenávratne preč. ** ()
Reklama